FF 05 : Nemáte radi Buffy? Hush!

Facebook Twitter 17.07.05 | komentáře [0] | kategorie [1] | přečteno [594x] | Síma

Od zhovievavého pokyvkávania hlavou, cez posmešné úškrny, až po jednoznačné – ste úchylní blázni. Celú túto paletu prejavov predviedlo moje okolie, keď zistilo, že idem spolu s Praetorom, ktorý reaguje aj na oslovenie Inčučunov dedo, na akýsi Slayercon.

Čo bystrejší a znalejší angličtiny už asi pochopili, Slayercon je stretnutie fanúšikov Buffy. Aj keď je pravda, že by to mohol byť i zraz prívržencov metalovej skupiny Slayer.J Aby som bol teda úplne presný. Dňa 7.7. sa konal prvý český Slayercon v rámci Festivalu fantázie (1. 7 – 10. 7) v Chotěboři. Okrem prednášok o Buffy bol samozrejme na programe i Angel, keďže obaja sú deti scenáristu, režiséra a producenta Jossa Whedona. Angel je postava z BtVS, ktorá bola taká populárna, že dostala vlastnú sériu. Odborne sa tomu hovorí spin-off. OK, kto dočítal potiaľ a ešte stále tomu celému nerozumie, nech pokojne číta ďalej. Aj tak na tom nestojí svet, ale odteraz už všetko vysvetľovať nebudem.

Priznám sa, že som vôbec netušil, čo od Slayerconu a celého Festivalu Fantázie môžem očakávať. BtVS i Angel sa mi ako seriály mimoriadne páčia. Úprimne povedané, predsa však mám len veľmi ďaleko k tomu, aby som sa označil za superfanúšika, ktorý bez nich nemôže žiť a pozná všetky dôležité hlášky, prípadne vie z pamäti recitovať názvy jednotlivých epizód. Rovnako nie som veľký prívrženec rôzneho zhromažďovania sa. Som teda rád, že dve do značnej miery neprespaté noci, ktoré ma Slayercon stáli, nemusím ľutovať.

Dozvedel som sa, že v medzinárodných vlakoch to funguje tak, že polovica vozňa je fajčiar a druhá nefajčiar. Aspoň to tvrdil sprievodca v rýchliku Pannonia, na ktorom sme tesne pred polnocou 6. 7. nabrali smer Česká republika. Myslím si, že to je oveľa nepochopiteľnejšie ako zaujímať sa o seriál, v ktorom niekto zabíja vampírov, démonov a iné príšery. Po tak trocha strastiplnej ceste, (do toho rumunského vozňa fúkalo zo všetkých strán), som s Praetorom v Havlíčkovom Brode presadol na miestnu lokálku, ktorú tvoril jeden vozeň. Pomaly svitalo, upíri strácali svoju moc a získavali ju pekárenské autá.

Chotěboř 4.34 h. Bistro pri stanici je v každý pracovný deň otvorené od 5.00 okrem štvrtku. Vtedy nie je otvorené vôbec. Reštaurácia oproti stanici je tiež otvorená od 5.00, ale v dňoch 4. – 9. 7. bola zatvorená. Prečo sme prišli do Chotěboře vo štvrtok 7. 7?

Je to celkom pekné mestečko, ale väčšie ako sa na prvý pohľad zdá. Ráno sme tam prešli asi všetky možné pohostinsko-reštauračno-stravovacie zariadenia. V cukrárni sme si dali prvý čaj, (vonku bola vážne zima), potom v hoteli raňajky a hor sa na Slayercon. Cestou na miesto konania sme zablúdili len jeden raz. Vyplnili sme prihlášku, dostali propagačné materiály a zamiešali sa do davu fanúšikov sci-fi a fantasy. No davu. Bolo ráno osem hodín a dav zatiaľ tvorilo niekoľko párov ľudí. S pribúdajúcim dňom som ale mal možnosť zistiť, že ospalé miesto sa zmenilo na rušný úľ.

Slayercon začal pilotným dielom Angela. Bola to zmena programu, ale podľa mňa celkom vítaná. Pokračovalo sa dvoma úvodnými časťami Buffy – Welcome to the Hellmouth (Vitajte v Pekelnej bráne) a The Harvest (Žatva). Myslím si, že potom všetci prítomní (vtedy ich tam bolo okolo 20) dostali chuť na viac. Aj keď by som bol rád vedel, či tam bol niekto, kto spomenuté epizódy nevidel. Viem iba, že Praetor nevidel Angela.

Konečno to naplno začalo, Buffy: Kapitola prvá – Stredná škola a prednášajúci Benedikt. Je to asi čarodejník, lebo nás na niekoľko desiatok minút dokázal preniesť z upršanej Chotěboře do fiktívneho slnečného kalifornského mestečka Sunnydale, na strednú školu plnú zlatej mládeže. Maličkým problémom je len to, že táto vzdelávacie ustanovizeň sa nachádza nad Pekelnou bránou, ktorá priťahuje všetky možné príšery. Úmrtnosť je na Sunnydale High School, aj na pomery amerických škôl, kde sa sem-tam strieľa, pomerne vysoká. Mať tu Buffy, ktorá si dokáže poradiť s takmer všetkým, je celkom dobré doplnkové životné poistenie. Tá posledná veta mala byť pokus o hlášku, ale priznám si to, tvorcovia seriálu BtVS to predsa len zvládali lepšie. Benedikt nám okrem zasväteného rozprávania o postavách a dejových líniách pripravil niekoľko lahôdkových scén a zožal najlepšiu odozvu. Úprimný smiech z videného. Mal by som len jednu pripomienku. Naozaj si nemyslím, že by si Cordelia zaslúžila zomrieť a že bola až taká „mrcha“.

Ďalší bod programu mal veľmi záhadný názov. Mozgy Buffy a Angela. Hoci to bol Slayercon, našťastie sa žiadne vnútorné orgány nepodávali. To iba SkyBlue podnikla útok do zákulisia seriálu, porozprávala nám veľa o tvorcoch, ale i hercoch. Na čom pracujú teraz a podobne. Ukázalo sa, že najmä scenáristi a producenti sa naďalej orientujú na tak trocha mysteriózne a fantastické veci, čo nie je príliš prekvapujúce. Myslím si, že prítomných, ktorých počet sa utešene rozrástol, zaujala najmä ukážka so seriálu Lost. Ja osobne som tiež zvedavý, ako sa bude dariť novej šou Davida Boreanaza alias Angela s názvom Bones. Po mozgoch nasledovala epizóda Earshot, v ktorej Buffy získa schopnosť počuť myšlienky iných ľudí. Veľmi dobre napísaný diel, pri ktorom sa veľa nasmejete, ale poriadne vás i zamrazí.

Pokračovanie sľubovalo veľa. Buffy: Kapitola druhá – Vysoká škola. Bohužiaľ o tomto nemôžem napísať nič, lebo som to nevidel. V tom čase som bol totiž pracovne zaneprázdnený a robil interview s riaditeľom Festivalu Fantázie Václavom Pravdom. Onedlho ho nájdete na tomto blogu. Za jeho ochotu mu opätovne ďakujem. Tiež som sa trocha snažil nasávať atmosféru celého podujatia. Je veľmi pozitívne vidieť na jednom miesto toľko celkom príjemne sa tváriacich ľudí. Mladých i starších, chlapcov a dievčatá v rôznych kostýmoch (napr. zo Star Treku), tínedžerov hrajúcich počítačové, ale napríklad aj kartové hry. Klobúk dolu pred organizátormi, ktorým sa to všetko podarilo zladiť. Často sa vraví, že štát by mal dávať viac peňazí do projektov, ktoré podporujú športovanie mládeže. Ja si myslím, že štát by mal dávať viac peňazí do projektov, ktoré podporujú zmysluplné vypĺňanie voľného času mládeže. A je jedno či chce niekto hrať basketbal alebo sa zhovárať o sci-fi.

Zase som trocha odbočil, ale na správnu cestu ma privádza epizóda Buffy Hush a Angela I Will Remember You. Najmä Hush (Ticho!) je absolútne výnimočná. V jej prvej tretine tam všetci stratia hlas a získajú ho až na konci. Nebojím sa to nazvať umeleckým experimentom, ktorý je i maximálne zábavný. Kto nikdy nevidel, prišiel o veľa.

Takto nabudených nás zastihol Ico a jeho prednáška Angel: Mesto anjelov – prierez seriálom. Samozrejme som už vo svojom živote videl lepších moderátorov a suverénnejších rečníkov, ale málo ľudí tak zapálených pre to, o čom hovoria. Môj trocha nepríjemný pocit z toho, ako na začiatku jednoznačne staval seriál Angel nad BtVS, veľmi rýchlo zmizol v záplave ukážok, vysvetľovania a poznámok presne k veci. Rád by som si vypočul všetko, čo mal pripravené, ale čas je neúprosný, a tak i svoje rozprávanie musel prispôsobiť ďalšiemu programu.

A tu by som skončil. Slayercon ešte pokračoval, ale my sme sa s Praetorom po zrelej úvahe rozhodli vydať na spiatočnú cestu. Mohol by som ešte opísať dôvody tohto racionálneho rozhodnutia, ale je to zbytočné. Dalo by sa niečo dodať k ďalším hodinám stráveným v dopravných prostriedkoch. A tiež, že nájsť v noci v Brne autobusovú stanicu, keď ste na železničnej, nie je až také jednoduché. Ale koho to zaujíma?

Prvý, pre mňa neúplný Slayercon, bol príjemným prekvapením. Ľudia, ktorí ho pripravili, majú môj obdiv a sľubujem im, že nabudúce už neodídem pred koncom.

Síce to nesúvisí so Slayerconom, ale bolo to super. Volá sa to DDR – Dance Dance Revolution a je to spojenie pohybu a počítačov. Ak to niekoho zaujalo, viac info tu.

Vydáno dne 17. 07. 2005