FF 06 : SlayerCon 2006 (Matt)

Facebook Twitter 18.07.06 | komentáře [0] | kategorie [1] | přečteno [627x] | Síma

Pre mňa osobne sa celý ten humbuk začal oveľa skôr ako pre ostatných. Dôvod? Keďže nebývam v Bratislave, ale troška ďalej, musel by som vyraziť na cestu niekedy v noci a preto som sa rozhodol že to spravím inak. Vyrazil som teda už v sobotu okolo pol osmej a a o desiatej som bol v Považskej Bystrici, kde som mal navštíviť Akiru. Stretnutie prebehlo bez problémov, nikto neprišiel k újme a okolo pol šiestej som vyrazil do Bratislavy. Tam som pobudol až do pondelka rána u jednej kamarátky a vcelku som si to užíval.

3.7.
Nakoniec prišiel ten deň D. Kupodivu som zase vstal dosť skoro a tak som nemal s časom nijaké problémy, takže aj na stanici som bol načas okolo 8:30. Tu Však nastal prvý problém. Mal som sa pri nejakom červenom stánku s občerstvením stretnúť s Buffy a zvyškom slovenskej výpravy, lenže naša Buffyna samozrejme zabudla oznámiť všetkým okrem Leyi že bude mať šiltovku a tak som ju hneď nespoznal. Ono je to blbé, keď máte prísť k nejakej osobe a pýtať sa : ty si Buffy? Ešte by sa z tej osoby mohol vykľuť zriadenec istého oddelenia v nemocnici a bolo by po výlete. Ale keď mi Buffy prezvonila, hneď som si ju všimol a tak som sa zvítal aj s ňou aj s Fay, ktorá tam už bola. Nakoniec prišla aj Leya a my sme mohli vyraziť.
Vlak mal ako inak 20-minútové meškanie a tak sme si ešte sadli na kávičku.
Keď sme sa doň konečne dostali, ako inak bol dosť preplnený. Babám sa ušli aspoň vyklápacie sedačky na chodbe, ja som musel stáť – údajne ako správny gentleman, ale Buffy nevie, čo sa mi naozaj preháňalo hlavou. :) Ale zase cesta ubehla pomerne rýchlo a aj sme si všetci celkom sadli.
Niečo po jedenástej sme sa dostali do Brna, kde sme ja a Buffy doviedli naše „detičky“ k druhej skupine. Tam sme sa postupne stretli so Sarah, James, Evcou, Maris, Skye Blue a Tru. Osobitnou kategóriou bol the Vampire, ktorého som si napríklad ja pre jeho výšku hneď nevšimol – až keď som sa pozrel vyšsie, došlo mi :-D. Po menšej exkurzii WC, ktorú si obzvlášť Buffy užívala, sme nastúpil do vlaku, idúceho do Havlíčkovho Brodu. Cesta ubehla v pohode, akurát Vampire popri počúvaní mp3 občas fotil, čo sa všetkým nepáčilo,… že Buffy? (Bože, ja ju tu nejako často spomínam a mám taký pocit, že ešte aj budem). V Brode sme pribrali vzornú žiačku Kubi a potom sme definitívne vyrazili smer Choteboř, kde sme pribrali ešte Dawnie a Michelle. To bolo asi tak pred treťou. Cesta do kultúrneho domu trvalo dosť dlho, bodaj by nie, keď som pomáhal niesť Leyi jej batoh (mal som vážne podozrenie, že jej do neho brat nahádzal tehly). Nakoniec sme tam však prišli, nechýbalo ani tradičné zmätkovanie s ubytovaním, tak sme si museli ísť sadnúť do blízkeho pajzlu (sorry za výraz :)) „Na Růžku“, kde sme si pripravili naše identifikačné ceduľky, prezreli časopisy, ktoré nám boli pridelené (Ikarie, Pevnosť, Gamestar, Science) a samozrejme aj niečo popili – ale s mierou. Nakoniec sa nám podarilo ubytovať – niektorí schytali postele, iní nie. Potom už deň fičal rýchlo. Pred večerom sme si boli znova sadnúť do starej známej putiky a dali sme si niečo pod zub a potom sa niektorí pobrali na prednášky a premietania iných seriálov (ešte by som mal spomenúť že sme skoro stratili Kubi). Ja osobne som si len skočil na jeden diel Stargate Atlantis (nevedel som o čom to je, ale vcelku sa dalo) a potom ma Vampire ukecal aj na Clone Wars, z ktorých som videl koniec (animované Star Wars, ktoré doplňali dej medzi epizódou 2 a 3) Spať som išiel trochu skôr aj keď vynútene, lebo i keď som si ešte prezeral istý časopis, Fay zákerne zhasla svetlo. Čo už.

4.7.
Ráno začalo vcelku nezvyčajne. Vampire stihol pobudiť väčšinu ľudí, pretože sa mu pustila krv z nosa a ten jeho dupot po podlahe musel zobudiť snáď aj medveďa, prespávajúceho zimu. Potom, čo som si dal raňajky a nejako odtrpel nudnejšie ráno, prišiel obed a hneď to začalo byť zaujímavejšie. Keďže náš program mal začať až na ďalší deň, rozhodli sme sa tento deň pre zmenu stráviť v kine, kde sme mali vstup zadarmo. Veľa z nás si nenechalo ujsť premietanie tretích X – menov, ktoré sme si aj náležite užili. Keďže várka s ktorou som šiel ja dorazila do sály neskoro, museli sme sedieť na zemi, ale kupodivu mi to až tak hrozne nevadilo. Potom som sa začal chystať na Dobu ľadovú 2, ktorá mala začať zhruba o hodinu a medzitým dorazili myslím Lucy H a Juliana, s ktorými sme sa náležite privítali (Juliana ma vôbec nespoznala). Doba ľadová 2 bol ináč zaujímavý film, ale Vampire polovicu z neho prespal :-D. Po skončení som sa vybral na ubytovňu, keďže som vedel, že má prísť druhá várka z Prahy. No to bol len šok! Čakalo nás tam minimálne 10 nových ľudí a i keď som doteraz nemal problémy s identifikáciou, po tomto začali aj u mňa. Vcelku zaujímavé privítanie si užila Síma, ktorej sa Fay predstavila slovami: Čau, som Fay, dúfam, že mi nevrazíš. (keby som bol počul, bol by som sa inšpiroval tiež :-)) Takže sme sa postupne privítali s novými členmi, kde boli mimo iných Sky, Nica, či Porty (ten ma spoznal ihneď, aj sme si dokonca zasalutovali – Juliana, môžeš sa hanbiť :-)) Z daľsích spomeniem Kofolu, Fate, Hope, Rinu, Mike a Helen, dúfam že som nikoho nezabudol. Potom sme sa ešte stihli vydať na večeru a nakoniec sme mnohí zakotvili v zrkadlovom sále, kde sme si užili film Serenity (seriál Firefly som nevidel, takže som všetkému nechápal, ale bolo to dobré). Vampire ako inač nevydržal dusno a odišiel uprostred. Keď sme sa vrátili na izbu, slova sa ujal Porty a my sme sa ujali predstavovania. Vrcholom programu bolo karaoke u Lorna, s ktorým neprišiel nikto iný ako Mr. Mr. Eko alias Ico. Nikto sa neodvážil spievať sólo a tak prišli na rad skupinky a hneď to bolo o inom. Ešte že sa našla dobrá duša, ktorá to všetko poctivo nahrávala, že Vampire? No bola to sranda, spať sme šli neskôr, ja medzi poslednými dokonca (stihol som si pokecať aj s Fate). Inač „najlepšie“ miesto na spanie schytal Porty, priamo pod umývadlom, takže musel zrejme dávať ráno, pri vstávaní pozor, aby do neho hlavou nebuchol.

5.7.
Konečne prišla streda a s tým aj program Slayerconu… (túto vetu som okopíroval od Buffy, dúfam že ma za to nebude žalovať). Začalo to dielom Storyteller z Buffy a potom nasledoval program, zameraný na Tru Calling, ktorý prezentovala Sarah. Ja osobne som zvládol len premietanie prvého dielu a prednášku k prvej sérii, na zvyšok som nemal chuť, ale podrobné info som potom vymámil od Leyi, takže som neostal neinformovaný. Na obed sme si chceli s Leyou a Vampirom skočiť na skutočný príbeh Vampyrizmu, čo mal byť len taký medzi program, ale Lucy H a Juliana nás upozornili, že ho prednáša mierne opitý chlap, ktorý zrejme nemá šajnu kde sa práve nachádza a tak sme si radšej počkali na ďalší program. Medzitým sme sa stihli troška pofotiť, kým okolo nás bojovali rytieri Jedi a podobné stvory.
Nasledoval úvod do Buffy, ktorý bol zameraný hlavne na prvé tri série a spoilerom, čo sa týka sérii 4-7, sa šikovne vyhýbal. Celá prednáška bola super a dostatočne vtipná, takže nás udržala v pozore, kupodivu aj Buffy, ktorá inač skoro vždy vyrušovala (Sky by o tom vedela hovoriť). Potom nasledovalo premietanie dielu Buffy – Something blue (super diel, ale tie titulky….) Po tom sa už slova ujala Síma s prednáškou k prvej sérii Angela, ale kedže sa jej pôvodná prednáška deň predtým údajne vymazala alebo niečo také, mala v tom trošku zmätok, čo však zvládla so cťou a dobojovala to do konca. Potom sme si pozreli diel Angela To Shanshu in LA a išli na večeru. Niektorí šli do starej známej putiky Na Růžek s úžasne „milou“ obsluhou a kopou múch, pridaných k jedlu zadarmo, iní skúsili Panský Dům, kde som sa potom stravoval prevažne aj ja (ale aj tam pridávali ako bonus muchy, ale len prvý deň, teda podľa Nicy). Sky so sebou ináč po celý čas vláčila svojich dvoch Spikov a patrične si s nimi užívala, keďže čas sa jej krátil (ako som totiž neskôr zistil, iba jeden bol jej a ten druhý mal byť cena v súťaži, ktorá mala byť večer).
Po večeri sme stihli prednášku od Skye k tretej sérii Angela a to som sa už ja hoci plný spoilerov rozhodol, že premietania dielov budem ignorovať (chcel som vidieť len Orphea, kedže tam hrá Willow) a užijem si ich doma, takže som veselo odignoroval údajne skvelý diel Birthday a potom to prišlo! Skvelý kvíz ala Ico. Vypadol som na úplnej triviálnosti v Buffy, hoci predtým som si úspešne tipol niečo z Angela a troška ma to aj mrzí, pretože v záverečnom kole som mohol pobrať dosť bodov (myslím, že som bol jeden z mála kto mimo iného vedel že pieseň My way z dielu Lowers walk v Buffy spieval Gary Oldman). Mal som síce až dvoje kartičiek s písmenkami, ale zase až taký zákerák nie som (alebo áno :-D). Ale kvíz bol vážne super, otázky patrične zákerné a keď Ico pustil ukážku zo záveru 2 série Buffy ako Buffy zabíja Angela a potom sa pýtal na počet sviečok v polici, sálou zaznel mohutný smiech miešaný s potleskom. Vyhrala nakoniec Dawnie, druhá bola Maris a tretia Kubi. A Dawnie si nakoniec aj odniesla figúrku Spika, čo asi Sky príliš dobre neznášala :-).
Ani už neviem, ako som prežil večer, zvládol som ešte diely Buffy – Fool for love a Selfless (Vampire zase nevydržal v sále, ak som to dobre zrátal, až trikrát odišiel z premietania a to nerátam Dobu ľadovú ktorú prespal). Už si ani nepamätám, čo bolo večer (myslím, že som ešte kecal s Lucy H a nechcel jej dovoliť ísť spať), ale nejako sme to všetci zvládli a patrične neskoro si išli ľahnúť spať. Čo si ešte z dňa pamätám je masáž, ktorú som bol prinútený dať Bufoňovi (myslím že to bolo okolo obeda po jej neustálom naliehaní) a tú som musel inač zopakovať aj na ďalší deň.

6.7.
Na druhý deň ráno sa opäť vstávalo skoro, pretože o 8:00 už bolo premietanie „The Wish“ z Buffy (znova som použil Buffyinu vetu, lol). Ja som na ňom ale nebol, kedže prednášky či z matematiky alebo z Buffy sú dosť vyčerpávajúce a je potrebný aj nejaký čas na regeneráciu. Keďze som bol unavený, patrične som odignoroval aj Tru Calling a nezúčastnil sa ani kvízu. Údajne vyhrala Maris (tej sa mimoriadne darilo) a o druhé miesto sa bila Nica s Kubi (vyhrala Nica :-), ale aj pre Kubi to bol úspech – tej sa tu darilo do konca lepšie ako v škole, dúfam že ma za toto nezabije :-)). Potom som sa konečne na prednášky vybral aj ja a pozrel si prierez štvrtej série Angela, z ktorej ma upútala predovšetkým scéna ako Angel a Connor spievajú pieseň Mandy prerobenú na Jasmine :-). Stihol som potom obed myslím s Evcou (počas ktorého bežal true horor s Anthony Stewartom Headom a vraj to bol naozaj horor :-)) a hoci som pôvodne chcel ísť na premietanie Orphea z Angela, nakoniec som nešiel, keďže údajne ho ani nemali premietať kvôli chýbajúcim titulkom. Vtedy sa však zistilo, že chlapík, ktorý bol s nami na izbe je Rainman, ktorý sa titulkovaním zaoberá a vtip bol v tom, že dovtedy to nevedel snáď nikto, keďže sa mi mimo iné úspešne vyhol predstavovaniu. On samozrejme tie titulky mal ale ja som to nevedel a tak som sa pobral na izbu, kde som pokecal s Fate a Hope (vlastne od nich som sa to dozvedel). Inač údajne som bol jeden z mála, ak nie jediný, čo s nimi mal možnosť kecať….
Na priereze piatej série Angela som už bol a hoci bola zaujímavá, ja som od únavy a tepla zaspával, takže som vynechal Vampirologiu Darly a Angela. Na Vampirologiu Spika a Drusilly som bol už fit a ta bola vcelku fajn, ale kto videl len prvé tri série Buffy musel byť zhrozený, spoilerov tam bolo poriadne veľa. Nasledovala veľmi zaujímavá prednáška o nových projektoch hercov z Buffyverse, ktorá pozostávala hlavne z premietania, ale bola super. Nasledovalo fotenie pred kinom, ale hoci bol na dverách našej ubytovne odkaz, že sa bude fotiť, Evca, Maris a Michelle si to nevšimli a skočili si na večeru. Ale ani ich nejaké to fotenie potom neminulo. Potom skočil na večeru aj zvyšok do Panského domu, kde sa ku konci Leyi podarilo rozbiť pohár, respektive urobiť z neho dve časti. Samozrejme, že som sa rýchlo vynašiel a zložil to dokopy a hneď na to sme nenápadne z reštaurácie vykráčali (snáď si na to za rok nespomenú :-)), hoci Leya najprv chcela zaplatiť. Ešte si spomínam na posedenie v bare v kultúrnom dome, kde som sa s Buffy stavil, že dve bagety naraz nezje, ale ona ich zjedla. Trvalo jej to síce doslova hodinu :-) a už pri prvom súste vyzerala, že má dosť, ale zvládla to a tak som stávku prehral. (ale splnil som ju až neskôr).
Večer sme si nemohli nechať ujsť Icovu prednášku o Wolfram and Hart. Myslím, že hlavne osoby, plánujúce ísť na právo tým asi dosť oslovil :-) a potom nasledovali už len premietania. Hoci ma Fate chcela zlomiť na A Hole in the World a Shells z Angela, nedal som sa. Plánoval som ísť len na Chosen z Buffy, ale nakoniec z toho zišlo, lebo sme sa zakecali na izbe s Vampirom, Portym a Icom a postupne sa k našej chlapskej debate pridali aj nejaké ženy. Po druhej sa vrátili z premietania tí, čo chceli vidieť záver piatej série Angela, ale Sedem statočných čiže ja, Porty, Ico, Vampire, James, Tru a Fay sme sa ešte po istom čase pobrali do baru. Tam sme si slovami James pripili na nás všetkých, ktorí sme vydržali byť hore a nie na tých looserov, čo išli spať :-)
Ako prvá začala okolo pol tretej zaspávať Tru, ktorá bola nakoniec odprevadená na izbu, ja som bol Icom ukecaný, aby som zostal, ale okolo tretej som nevydržal ani ja. Icove filozofické reči o živote boli vážne zaujímavé, ale o takom čase som ich už naozaj nestíhal vnímať a tak som sa pobral na izbu, kde som pomerne rýchlo zaspal.

7.7.
Nastal čas lúčenia. Ráno som ešte po rýchlych raňajkách skočil s Leyou do obchodu kúpiť nejaké suveníry a potom sme už fičali na stanicu. Cestu do Havlíčkovho Brodu sme si užili. (napríklad s Portym sme rozmýšľali nad tým, či je vhodné sa držať počas jazdy záchrannej brzdy – došli sme k tomu, že skôr nie :-)) V Brode nastal pomaly čas lúčenia. Stihli sme ešte jednu spoločnú fotku (kde už nechýbali Evca a Maris, ale Michelle zase áno, keďže tá už s nami nebola) a potom sme sa rozdelili (pri lúčení som ináč prepočul odkaz od Ica, ktorý potom vyznel úplne ináč, ale nakoniec to bolo v pohode a do čumáku nedostal nikto :-)), keďže jedna skupinka musela cestovať do Prahy. V Brne sme sa rozlúčili aj so zvyškom (a bolo to ťažké lúčenie) a nakoniec ostala len naša slovenská štvorka, doplnená o Julianu (čiže slávna päťka) a pomaly sme sa začali terigať domov. Pri ceste z Brna do Bratislavy dokonca Juliana objavila prázdne kúpé, takže sme mali o zábavu postarané a na môj podnet nechýbalo ani fotenie, s ktorým sa už Buffy prekvapivo zmierila a začalo to vadiť skôr Fay (ale aj tá to prežila :-)). Na stanici v Bratislave sme boli okolo druhej, postupne sme sa rozlúčili s Fay, Julianou a Leyou a ja som bol ešte prinútený s Buffy niekde si sadnúť :-), ale zase to bolo vcelku fajn. Nakoniec som sa rozlúčil aj s ňou. (tu by som mal ešte dodať, že o pár dní som sa ešte stretol s ňou, Fay a Cleo a dodržal som stávku, čiže som Buffoňa ponosil na rukách a dokonca nás Fajta (pre neznalých Fay) odfotila spolu v hračkárskom autíčku. No bola to sranda. Slayercon bol naozaj skvelý zážitok, kto nebol tento rok, nech sa celkom iste chystá na ďalší, nebude ľutovať. Toľko od mňa.

Vydáno dne 18. 07. 2006